o zakliatej hore

Autor: Kristína Janigová | 26.7.2012 o 22:16 | (upravené 26.7.2012 o 22:26) Karma článku: 7,08 | Prečítané:  262x

Hovorím si, kde sa tu vzala? Uprostred môjho sveta, taká stále mätúca. Je ich rovno niekoľko. V každej životnej fáze sa objaví, ako priestor pre osobnú hygienu, ako krabica bonboniery s neviditeľným obsahom, ako posteľ  plná šušťavých odkazov od spriaznených duší.

Hovorím si, trocha životnej poézie nezaškodí, takže začnem detstvom.
Keď som mala asi desať a moji rodičia boli čerstvo rozvedení, bývala som istý čas so svojím otcom u starkej na dedine. Kým si navzájom denne čistili žalúdok a pohárikmi liečili svoje egá, mala som pocit, že prekážam. A to je ono, to je presne ten moment, kedy hľadáte malé svetlé miesta, body, z ktorých by ste si vyskladali cestu úniku. Zbesilej jazdy s otvorenými ústami a vzrušenia.
Moja prvá zakliata hora. Cesta na jej začiatok viedla cez malé kamenné schodíky na strmom svahu blízko chlieva a jahodových záhonov. Delila ich od nej len malá drevená bránička. Tá hora bola o veľa väčšia ako celý môj detský svet a ten teda nebol malý. Obrovské dubiská sa ku mne nakláňali akoby každú chvíľu mali prehovoriť k červíku ako som bola ja. Nikdy som nezašla príliš ďaleko. Mala som svoj peň  hneď za bráničkou a z výšky som videla cez rubínovo červené listy dvory a domy najbližších susedov. Ryšavú Milku, ktorá mala fúzy pod nosom, na brade aj na kolenách. Vyzerala ako ružové prasiatko, ktoré na seba upozorňovala hlasným funením. Tetu Romanu, ktorá bývala nad nami. Susedia ju nemali príliš v láske, pretože akosi nezapadala do štandartne fungujúcej dedinskej komunity. O tri dvory ďalej bývala teta Julka a aj ona disponovala  slušným porastom pod nosom a množstvom králikov. Vlastne všetko to boli v podstate tety, či ujovia, menej či viac pokrvne prepojení a s týmto poznaním sa mi už spájajú len egreše a  po dvore pobehujúce husi bez hláv. Neustále stúpania a zákruty, ktoré náš prvý pes Bubu nezvládal práve statočne a za každým vracal v čisto novej modrej embéčke na piesne od Tou Tou.
Zakliata hora mala svoju os. Plot, ktorý delil dva svety.  Ten môj a svet tam dolu. Priestory rovnako fungujúce,závislé jeden na druhom a predsa tak vzdialené od seba, ako napokon môžu byť aj  ľudia pokrvne prepojení.
Keď som sa pred štyrmi rokmi usalašila na lazoch, všade vôkol mňa bola samá hora. Bolo to zvláštne. Myslela som si totiž, že so zakliatymi horami a únikmi pred realitou som už skončila. To miesto, čistinka vtlačená do otvárajúceho sa lesa a na nej starý gazdovský, polorozpadnutý dom, to sa stalo mojou ďalšou realitou polosna. Nemám výhľad na žiadnych susedov, len na CESTU, po ktorej sa občas sem niekto zatúla. Možno je to predsa únik, len neviem pred čím, ale pri takomto úniku sa mi netlačia slzy do očí ako v detstve, keď na vás gánia všetci dospelí. Moje oči sú tento raz  iba nekonečne otvorené a zvedavé.

Táto hora je predsa len trochu zakliata, pretože je to asi jediné miesto, kde z hríbov rastie iba mlieč a uprostred nej steká do jedného až sedem prameňov podzemnej vody. A ten plot, ktorý by symbolizoval nejakú pomyselnú os medzi realitami jednoducho nie je. Tu by neuveriteľne kričal a hladného macka by aj tak nezastavil a dvojnohého pracovníka zberných surovín už vôbec nie. No a napriek tomu si tu nič neprekáža, nenúti utekať  niekam, odkiaľ by som sa aj tak raz musela vrátiť. A tie dubiská, na mňa už nepôsobia tak monštrózne ako kedysi. Asi som už trochu vyrástla:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?