telo agátu

Autor: Kristína Janigová | 25.6.2014 o 9:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

Moje telo ležalo na vlhkej zemi, vykrútené do neprirodzenej polohy.

Moje telo ležalo na vlhkej zemi, vykrútené do neprirodzenej polohy. Bolo tesne po daždi, ale ťažké sivomodré mračná sa približovali k zemi až sa jej skoro dotýkali. Obrovské kvapky vystriedali strašidelné ticho, ktoré zaľahúvalo v ušiach. Padali ako v spomalenom filme, na riedko a nahlas. Každá jedna sa rozliala na povlak mokrej zeme. Vlasy som mala popriliepané na tvári. Nad čelom a na ľavom spánku sa mi lenivo rinul prúd tmavočervenej krvi. Ľavú nohu som mala pokrčenú a pravú vykrútenú do opačnej strany akoby bedrový kĺb opusti svoje miesto a pustil nohu kam ju to ťahalo. Pod hlavou sa vytvárala stále väčšia kaluž ako rubínová glória vyrastajúca z tmavohnedej až čiernej mokrej zeme. Ruky pohodené pred hlavou , mierne pokrčené v lakťoch pripomínali spiacu polohu, obyčajnú, s opusteným telom, ktoré treba už iba zakryť perinou, zhasnúť lampu a v tichosti zatvoriť dvere tmavej izby. Pár metrov od tela ležala kopa zdemolovaného dymiaceho šrotu stlačeného z ľavej strany. Auto bolo usadené asi 20metrov od asfaltky, po ktorej nik neprešiel celý čas , čo som hľadela na svoje telo. Vynímalo sa na streche ako veľké plechové hniezdo ako dar priemyslového umelca prírode. Dym komótne unikal zo všadiaľ a celé to pôsobilo paradoxne upokojujúco, akoby bolo niečo konečne zavŕšené. Občas sa mi celé telo jemne striaslo, rozdrgotalo ako zuby od zimy a tvár bola spotená a bledá ako mramor. Mohutné kvapky jednotlivo dopadali na biele vykrútené hnáty ako podráždené včely dorážajúce do nepreniknuteľnej pokožky. V diaľke bolo počuť slabé cenganie akoby sa v neďalekej dedine konala procesia so zástavami a kadidlom a všetkým tým. Po chvíli som v diaľke začala rozoznávať bielu rozlievajúcu sa masu a cengot sa približoval. Pokyvkávanie hnedo ružových pyskov som identifikovala ako  prichádzajúce stádo oviec.

Dievča moje, čo teraz bude s tebou, čo sa bude diať ďalej, nie je tu ani živej duše? pomyslela som si a hľadela do diaľky na tmavú postavu v klobúku, ktorá sa brodila v gundži bielej vlny. Všade na vôkol boli mierne zvlnené kopce zastreté mrakmi a oparom, čo vystupoval zo zeme. Bača mi pripomenul prvý deň pri kríži, keď sa tiež jeden z nich vynáral z hmly v čiernom tvrdom pršiplášti po kolená  a za ním jeho biely sprievod a bez slova  ukazoval dolu pod kríž na záplavu pichľavých sliviek. Zbadal ma. pozeral na mňa nie na moje pohodené telo, vlastne ho ešte z tej diaľky tu dolu v tráve  ani nemohol zaregistrovať . Neprekvapilo ma to. Nedošlo mi, že by to tak nemalo byť. Kráčal ako v ľahkých oblakoch uprostred oviec stále bližšie. Ovce sa šuchtali tesne vedľa seba, takže sa zdalo že bača nemá ako prepletať v tom stisku nohy, ale kráčal bez zaváhania s nimi v jednej vlne. Na hlave mal čierny kožený klobúk a čierny gumený pršiplášť presne ako ten od nás. To asi v tejto brandži fasujú, či čo. Ovčie hlavy boli čoraz zreteľnejšie a hrnuli sa k miestu, kde ležalo telo. Bača na mňa neprestával z pod širáka prenikavo hľadieť a ovčie huňaté telá sa mrvili a treli v svižnom tempe. Zhrčili sa okolo tela a zastali. Zvonce sa im na krkoch  tupo dohojdávali a všetko naokolo stíchlo. Vytvorili pól kruh, belavý mokrý prstenec a tie vpredu skláňali zmočené pysky k telu. Ďalší rad si pysky opierali o vlnu tých vpredu, ďalší rad tak isto a tak postupne až na okraj. Správali sa presne tak isto ako roj včiel až na to , že sa nezhrčili okolo svojej matky a jej feromónov, ale okolo môjho  krvavého, vykrúteného tela. Pozerala som sa na ten celý obraz s padajúcim vlhkým vzduchom pár metrov od neho.

Čo to má znamenať? Hádam ma nechcú zožrať, veď ovce sú bylinožravce pokiaľ viem. Nedotýkali sa ma , hlavy mali sklonené k zemi a nozdrami odčerpávali jej čiernu vôňu. Napadol ma ten roj, čo sme s Pavlom odchytili na ľavom ramene betónového kríža pri doktorovej chalupe. Veľkú, hmíriacu sa , teplú kvapku , ktorá sa rozliezala  a visela pod pazuchou ukrižovaného ako nádor. Spomienku pretrhol hukot sanitky v diaľke. Neviem, kto ju zavolal, možno už tadeto niekto prešiel autom bez toho aby sa unúval skontrolovať, či nepotrebuje niekto pomoc. O pár sekúnd sa hukot začal intenzívne rozliehať po celom údolí a ovce zdvihli hromadne hlavy od zeme a zaregistrovali smer odkiaľ sa niesol ten zvuk. Keď už bola na dohľad zrýchlene sami otočili chrbtom, teda zadkami a hrnuli sa k bačovi, ktorý postával pár metrov odo mňa. Odtrhli sa odo mňa ako biele kvety agátu od stonky, keď ich k zemi strhne dážď. Sanitka zastavila na okraji cesty a ovce sa začali rozplývať a trhať ako hmla. Z auta povyskakovali záchranári a utekali k môjmu telu a ovce utekali presne tým istým smerom ibaže ďalej odo mňa. Celé to pôsobilo ako ranná výmena stráží, ako morský odliv a príliv, ako rozlúčka s prirodzeným svetom a prijatie sveta kde som mŕtva. aj keď som more v živote nevidela, určite sa správa takto. Po vyhodnotení môjho fyzického stavu ma preniesli na nosidlá  a vsunuli ma do vnútra sanitky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?