reklama

deň č.1

sen

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stojím uprostred haly opusteného skladu. Vlhká oranžová omietka a plno ľudí bez hláv. Jasné, ako vždy. Napriek tomu mi bolo jasné, že patria do mojej rodiny z otcovej strany. Ujo Edo, otcova sestra Jana a mnoho ďalších. Bol to kar. Niekto pomaly kráčal ku mne a v rukách držal obrovskú striebornú tácku. Z diaľky som rozoznávala len hromadu bielych kvetov, až keď sa ten niekto priblížil a zastal predo mnou. Uprostred tých kvetov na tácke bola hlava môjho otca. Vedľa mňa stál Pavol. V tom momente, keď som si uvedomila situáciu, v ktorej sa nachádzam, uvoľnili sa vo mne všetky zábrany. Ten vnútorný škrek, zúfalá potreba zvíťaziť nad popieraním vlastnej zraniteľnosti. Chvíľu sme na seba pozerali. V očiach mal absolútne porozumenie. Presne vedel, čo sa vo mne odohrávalo a čo sa bude odohrávať a to ma zlomilo. Opretá o jeho rameno som nahlas revala ako ranené zviera. Nebol to plač, ale rezignácia. Cítila som ako mi blčí hrudný kôš a ako sa z neho vyplavuje bolesť. Bolo to oslobodzujúce. On sa na mňa stále pozeral, akoby vedel, že sa to muselo stať, inak by som nemohla ísť ďalej. Premočenú, usoplenú tvár som ponárala do jeho vlasov a môj rev plynule prechádzal do plaču. Liečivého a vyčerpávajúceho. Po chvíli som vošla do miestnosti hneď vedľa. Sivé steny neznesiteľne páchli. Miestnosť vyzerala ako cela, ako hniezdo narkomanov. V rohu ležalo pohodené telo bez hlavy. Všetko zrazu začalo dávať zmysel. Tak tu sa tie kone napájajú, chlípu putne krvi z trupov plných nechutnej chrobače, pomyslela som si a on na moju myšlienku povedal, tak sa napi ty moja včielka nostalgie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

denník : Matka po vyliahnutí je štíhla, plachá a hladná.

,,Iva, srdiečko, počuješ ma"?

Mama?

denník : Čím sú včely staršie, tým z väčšej vzdialenosti sa vracajú.

Počula som mamin hlas a pravidelné pípanie nejakého prístroja.

,,Ivka, prebuď sa. Budeš v poriadku.“

Otvorila som oči a oslepila ma neónka nad posteľou kde som ležala obvešaná rôznymi hadičkami.

,,Boli tu aj tvoje spolužiačky aj pani učiteľka, už sa na teba všetci tešia keď sa vrátiš naspäť".

Škola? Veď predsa...Zrazu ma zarazilo to malé telo po prikrývkou na posteli, moje ruky v maminej dlani, boli malé a mama na mňa vystrašene pozerala zaslzenými očami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Milanko s otcom prídu o chvíľu".

Milanko, môj brat.

,,Už sa to viac nebude opakovať, nedovolíme aby ti ublížil". Milankova rozzúrená tvár ma ovalila v spomienke a silný úder do hlavy.

,,Kde je ?Mami , nesmiete ho...., mami, kde je? Nesmiete ho dať preč, už mi neublíži, prisahám,“ zachrčala som.

Pichavosť a miernosť nie sú dedičné vlastnosti. Stačí jedno pichnutie aby človek chorý na srdce zomrel a ľuďom imúnnym proti včeliemu jedu nehrozí smrť ani po uštipnutí vretenicou.

Kristína Janigová

Kristína Janigová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Slavistka(FFPU) a lazníčka:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu