reklama

Psíček a mačička v zakliatej hore

Ako pochopiť reč drakov, ktorým chamtivci povyrezávali jazyky?Počúvajte....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako pochopiť reč drakov, ktorým chamtivci povyrezávali jazyky? Ako slovom utešiť matku, ktorá všetky kúty biednej chalupy vyoblievala slzami, keď chystala synov do neznámeho sveta. Nuž tak, že sa naučíme počúvať. Veď predsa tých neposedných dobrodruhov aj vlastná matka mala problém rozoznať. Neboli to bratia, ktorí by sa hádali, to nie. Mali sa radi a bolo im dobre, a to je začiatok na to aby začali pomýšľať na cestu. Tri dni a tri noci budú blúdiť.
Všetko sa deje v cykle začiatku, prostriedku a konca aby sa ľahšie odolávalo voči tlaku a deformáciám. Rovnostranný trojuholník so svojimi troma na vlas rovnakými stranami je totiž odolnejší než štvorec, ktorý ma o jednu stranu viac. Nuž ale ten, kto zabije draka a oslobodí od istej smrti princeznú dostane po smrti kráľa celé kráľovstvo a emóciu celej krajiny. Krajinu s jednou studňou, ku ktorej ich drak nechcel pustiť, pretože mu neustále čerili, mútili vodu myšlienkami, náladami, hnevom a prekliatiami susedov, neviest, gazdov a paholkov. Krajinu so zakliatou horou, s ožltnutým lístím.
,,Prečo sú," pýta sa jeden z bratov, ,, všetky hory naokolo pekne rozvité, a tá jedna ožltnutá?"
,, Pane," povie na to sluha, ,, to je zakliata hora. Tam už veľa ľudí pohynulo, lebo kto sa raz do nej dostane, už sa viacej nevráti."
On len počúva a nič na to nepovie. Ale tá hora mu už neschádzala z umu. Samozrejme povie svojej žene, že ide na poľovačku a vyberie sa do zakliatej hory. Zamotával sa hlbšie a hlbšie, lebo ho tá hora mámila. Okolo neho tma ako o pólnoci. Začalo mu byť úzko a rád by sa stade vyslobodil, keď tu sa ocitol pred malým domčekom. Zaklopal a nesmelo vošiel dnu. Pri stole stála mačička. Rozbaľovala a kládla na stôl ružové mydlo. Do izby z druhej strany vošiel psíček a v labkách niesol vedro vody. Niekoľko sekúnd na seba všetci traja prekvapene hľadeli. Muž sa pozdravil a premýšľal či má nejaký zmysel pustiť sa do konverzácie , ale bola noc takže nemal veľmi na výber. Psíček a mačička chceli všetko robiť tak ako to robia veľkí ľudia. Dnes sa svorne rozhodli, že si musia poumývať dlážku, pretože ľudia si ju niekedy aj umývajú. Muž si za sebov zavrel dvere , mierne kývol hlavou a predstavil sa.
,,Dobrý večer, moje meno je Karel Čapek. Zastihla ma noc a nerád by som sa zatáral v tejto vašej zakliatej hore."
,, Dobrý večer pán Čapek. Samozrejme sa u nás môžete zložiť a cíťte sa tu ako doma. Práve sme sa so psíčkom chystali poumývať si dlážku." V tom sa všetky pohľady upriamili na psíčka, pretože sa mu z papule začalo strašne peniť a z očí mu tiekli slzy.
,, Prepánajána!" kričala mačička, ,,čo sa to s tebov robí, havko? Veď ty si dáky chorý?!"
Nuž ale keď zbadali nahryznuté mydlo na stole, hneď vedeli, odkiaľ vietor fúka. Mačička poradila psíčkovi aby sa poriadne napil vody. Potom vzala mydlo a hrniec s vodou, kľakla si na zem, vzala psíčka ako kefu a vydrhla psíčkom celú dlážku. Potom vzal psíček mačičku a mokrú dlážku ňou vysušil. Pán Čapek v tichosti celú túto parádu pozoroval. Potom sa navzájom vydrhli na rumpli a plánovali sa usušiť na slniečku zakvačení na šnúre na bielizeň, ale keďže ich pri tom riadení zastihla noc usadili sa v koši na bielizeň, pomaly schli a pustili sa do rozprávania.
,, Pán Čapek a viete vy vôbec do akého nebezpečenstvo ste sa mohli dostať, keby ste pokračovali ďalej v ceste?"
,, Nehovorte, do akého?" prižmúril Čapek sprisahanecky oči.
,, Takže," začal psíček, ,, nemyslite si, my neumývame dlážku uprostred noci len tak náhodou. Po prvé náhody neexistujú a po druhé pred pár hodinami sa nám cez domček prehnalo stádo kvalitne nahnevaných vládcov všelijakých planét ..."
,, no, a predstavte si, že sa mi nahrnuli do obývačky," mačička ukázala na malú váľandu hneď vedľa maľovanej hlinenej piecky, ,, v zaprášených plášťoch a topánkach z vesmírneho prachu a domáhali sa nejakej čiernej diery v ktorej sa im stratil malý blonďavý chlapec so žltou šatkou okolo krku."
,, No, silou mocou chceli vedieť , kde sa tá diera nachádza a ako sa k nej môžu dostať." povedal psíček.
Čapek sa zatváril prekvapene a pomrvil sa na stoličke.
,, A čo vlastne od toho malého chlapca chceli?", opýtal sa.
,, Nie je dôležité , čo od neho chceli, ale to že sa tu na blízku povaľuje nejaká čierna diera a teda už samotný názov mi pekne naháňa hrôzu nemyslíte?" rozhorčila sa mačička.
,, Určite, ale keď sa pozriete von oknom tak sa zaiste neubránite pocitu,že sa v nej práve nachádzame, či nie? To znamená, že ak teda predpokladáme, že sa nachádzame v zakliatej hore, v ktorej sa zotmelo a nevidieť si na špičku nosa, sa momentálne poneviera hŕstka vesmírnych indivíduí, malý chlapec ..."
,,...a líška, áno líška"...doplnil psíček Čapka, ,, to bol dôvod, prečo ho tak súrne hľadali."
,,Líška", zamyslel sa Čapek...., no jasné, najlepší priateľ človeka, že mi to hneď nenapadlo. Pipilota sa išla zblázniť pri pohľade na jej plachosť. Mala farbu ohňa ako Pipine vlasy a vypaľovala dieru na verande pri západe slnka. Nebolo vidieť koniec jednej horúčavy a ružových tieňov na drevenom zábradlí.
,, No o čo je taká líška lepšia ako my mačky. No tak napríklad my sme boli v starom egypte považované za ochrankyne domu, matiek a detí a uctievali si nás néééskutočne, tak ako ja k tomu prídem, že práve líška je najlepší priateľ človeka?" povedala urazene mačička.
,, Predsa, čo ťa nezabije, to ťa posilní, hi, hi." zavtipkoval psíček.
Čapek sa pousmial. ,, Presne, to je ako keby sa okolo teba motal démon, ktorý ťa pokúša dostať ťa pod kontrolu a ovládať tvoje myšlienky, brrr."
,, To je presne ako s tými bratmi, čo tu zablúdili, spomínaš si mačička? Jedného z bratov jedna miestna líška zvábila hlboko do lesa až pod jeden veľký dub, mimochodom sú to asi tri kilometre odtiaľto. Tam už naňho čakala ježibaba a opekala si na papiečku zoschnutú žabu s drahokamom na hlave, čo znamenalo, že dokáže u človeka rozpoznať duchovnú silu." rozhovoril sa psíček.
Líška sprevádza každý krok rozprávkára, ale nie takého vetroplacha ukecaného, frajera bez kantára.
Keď sa Karel Čapek trochu zohrial, prepadli ho driemoty a psíčkove tajuplné rozprávanie sa stlmilo a on upadol do hlbokého, uvoľňujúceho spánku. Ráno mu nos začala vykrúcať mdlá, zemitá vôňa. Keď sa mu rozlepili oči hompáľala sa mu pred očami myš, ktorú za chvost roztopašne držala v pazúrikoch mačička.
,, Raňajky?"
Čapek sa trochu zháčil, ale napokon to predsa len dokázal,
,, Ďakujem, nie som hladný." Vynorili sa mu matné obrázky žaby s diadémom a škaredá atopická tvár ježibaby a hneď vedel, že bude musieť útulnú chalúpku psíčka a mačičky čoskoro opustiť.
S líškou sa mu vodila presne tak ako jednému z bratov zo psíčkovho rozprávania. Prišiel k tomu istému dubu a zrazu začul,
,, ziiima mi, ziima mi!" ohlási stará striga z duba.
,, Keď ti je zima poď sa zohriať, práve si zakladám oheň." povedal Čapek
,, Veď by som sa išla, ale či na mňa nepoštveš dáke zvery ako tvoji predchodcovia?"
,, Zvery? ja žiadne nemám."
,, To je čudné a zároveň nebezpečné túlať sa po hore bez priateľov." gúľala potmehúdsky očami ježibaba.
Čapek sa obrátil a vedľa seba uvidel veľa skamenených zvierat. Levov, medveďov a vlkov. Prešiel mu mráz po chrbte, ale nedal na sebe nič vidieť. Keď vedľa seba vidíš utrpenie, priamo sa ťa dotýka, vtedy, len vtedy sa dokážeš oslobodiť. Len nezakľaj, len to neurob. Do vtedy nebude mať nad tebou moc! Čapka mrzelo čo uvidel a pustil sa do strigy, ak zahrdúsiť tak zahrdúsiť. Striga začala v strachu prosiť aby ju nechal.
,, Oživ tieto zvery, potom ťa pustím!" , povedal jej.
Ona si vyzula čižmy a dala mu ich obuť. Potom mu kázala vyškriabať sa na strom, že tam nájde zlatý prútik, tým aby zvery pošibal. On všetko urobil a ony hneď ožili.
,, Ulapte ju i vy a driapte do živého, kým nepovie, kde mi brata podela."
Striga nemohla vydržať bolesť. Dala mu masť, poslala ho do tej jamy a kázala mu potrieť masťou bratovo hrdlo. Pavol Dobšinský zaraz ožil a obaja sa vrátili k zverom.
Po tej líške nebolo stopy.
 

Kristína Janigová

Kristína Janigová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Slavistka(FFPU) a lazníčka:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu