pipilota a kreslič veľhadov

Keby sa dcéra černošského kráľa rozhodla stať kresličkou veľhadov, boli by na svete dvaja a boli by jedineční. Pipi je jednotka, to sa vie. Jednotka času, pretože každý jej deň je šťastný. Jednotka dĺžky, pretože asi jediná sa zoči voči pozerala do očí 43 metrovému hadovi už si nespomínam kde. Jednotka energie, pretože každé ráno začne 43 premetmi. Apropo 43 západov slnka za jediný deň, to je kúzlo s posúvajúcou sa stoličkou na asteroide B612.
APROPO 612
6 - Toľko rokov uplynulo od stretnutia stroskotanca na púšti s kresličom veľhadov. Od vtedy letec neustále čaká , že sa ešte vráti a pripomenie mu, čo už možno dávno zabudol, pretože ľudia zabúdajú. Zabúdajú na možnosť vytvárať príbehy bez konca. Otvorené cesty vstupujúce do hmiel bielych ako sneh, bez zvodidiel, plánov a záchytných bodov. Potrebujú si byť istý samými sebou, potrebujú ovládať ľudí okolo seba len preto aby sa necítili bezmocní, keď sa náhodou stane v ich vnútri niečo čomu nerozumejú.
6 rokov stačí na to aby jeden zabudol? No podľa toho na čo. Niektorí tvrdia, že sa zabúda aj na to, že celý ľud bol stvorený na šiesty deň. Na Pipi určite nie, pretože Pipi je jednotka hmotnosti, pretože kedykoľvek zodvihne nad hlavu svojho koňa, ktorý je minimálne 100 krát ťažší ako ona sama. To je ako keby ste v hre pri hode kockou hodili vždy šestku, napriek tomu, že hneď vedľa je jednotka. Ste prosto neustále víťaz. Šesť asteroidov, ktoré Malý princ navštívil na svojej ceste na Zem boli obývané ovečkami v debničke. Kráľ bol uväznený vo svojich rozumných rozkazoch nikomu, márnivec vo svojom odraze, pijan je zamknutý vo svojej fľaši hanby, biznismen obkľúčený svojimi hviezdami, lampár sa klaňal lampe namiesto slnka a zemepisec držaný v šachu svojou pominuteľnosťou. Majú radi svoje debničky. Sú tmavé a každý môže mať tú svoju. Jedinečnú ako Ruža. Červená ruža túžby so svojimi tŕňmi má v západnom umení a literatúre výnimočnú tradíciu ako mystický symbol túžby srdca po dokonalom ľúbostnom splynutí. Po tom všetci v debničkách túžia. Apropo kreslič veľhadov a Malý princ je jeden a ten istý, a trvalo mi celkom dlho, kým som na to prišla.
APROPO 1
 Iskra života a jeden Malý princ pred šiestimi rokmi naďabil uprostred púšte na stroskotané lietadlo a smädného pilota. Pilot sa pozeral sám na seba a chcel od seba aby si nakreslil ovečku na svoju malú planétu s dvoma aktívnymi a jednou vyhasnutou sopkou, ktoré každý deň poctivo vymetal. No uznajte, nie je to trochu pritiahnuté za uši. Nuž aj to sú základy pravidiel v nekonečnej večnej prítomnosti. Samozrejme ,, ľudia sa napchajú do rýchlikov, ale potom už nevedia, za čím idú. Tak sa v nich natriasajú a vozia sa stále dokola.", povedal si pilot sám sebe, s pritiahnutými ušami, a Pipi by k tomu dodala ,, a s chvostom medzi nohami." V krízových situáciách sa veru odohrávajú zvláštne veci. Realita sa rozplýva v hmle príbehu, ktorému chýbajú zvodidlá a zhovárame sa sami so sebou. Paráda, vždy som chcela mať červené vlasy a môcť si rozplesknúť na ne vajíčka pri obyčajnej príprave raňajok. Rozprávať sa sama so sebou bez toho aby som mala potrebu obzrieť sa okolo, či ma náhodou niekto pohoršene pozoruje. V jednej starej záhrade so starým domom, s jednou nohou na chodníku a druhou na ceste. Mať tak papagája, veľkého s nádherným pestrofarebným perím, ktoré svojou intenzívnou farbou priam vypaľuje zrak, ale ani taký pán Galán nie je na zahodenie a koňovi ani nehovoriac, i keď nerozumiem, prečo práve konský chvost sa v jesenných obetách rímskeho boha vojny a poľnohospodárstva chránil ako symbol plodnosti.

Hatatitla a had
Hinduistický príbeh o bohu stvoriteľovi Višnuovi, ktorý odpočíva na obrovskom stočenom hadovi, je spomienkou na dávne mýty o tom, že aj Zem chráni velikánsky obtočený had. Had má výnimočnú a premenlivú symboliku, ale v západnom náboženskom umení je prvotným symbolom zla. Prebúdza myšlienky, našepkáva užitočné rady ako sa stať opusteným kresličom veľhadov na planéte Zem. Nuž ale keďže hada symbolizuje aj pravidelné zvliekanie sa z kože, regenerácia, môžeme takto lietať od hlbokého pádu až po povznášajúce myšlienky, hore dole, stále dookola a našou prestupnou zastávkou, či pauzou vo večnom zhone by mohlo byť chvíľkové omotanie sa okolo krku, či nohy grošovaného koňa, čo býva na verande vily Vilôčky. Opantanie sa jeho víťazným postojom všetkými štyrmi nohami na zemi. Stabilita, štyri presné uhly domu, štyri piliere chrámu, štyri smery vesmíru. ŽENA a jej kôň. Slobodná a zároveň stabilná ako pilier veľkého chrámu.
Pipi a Malý princ majú svoje nesmrteľné role len na to, aby otvorili potrebu nevyhnutne ich dvoch prepojiť. Kedykoľvek a kdekoľvek, na mori, v džungli na Borneu, na púšti, v kuchyni, kde ako psíček a mačička budú piecť naozajstnú narodeninovú tortu, nielen takú obyčajnú z piesku ocikaného ihriska.
Pipi berú ľudia až príliš vážne, majú z nej hrôzu, pretože ju nemôžu spútať a odpútať od nej svoj zrak, pretože sa to nedá, je ak lepidlo, ktoré rozliepa. Oči, uši, ústa, celé telo volá po obrovských topánkach, v ktorých by dobehli na verandu vily Vilôčky a pohladili si jej koňa. Malého stroskotanca neberú vážne vôbec. Neberú vážne majiteľa štyroch tŕňov, rovnováhu štvorca, štyroch kútov, do ktorých sa obyčajne sype soľ pre očistenie od všetkého zlého, alebo sa zaplavujú slzami a ponížením trestaných. Apropo trestaní. Na asteroide B612 je kvetina, ktorá si myslí, že je jedinečná. Vravela mu, že je jediná svojho druhu vo vesmíre a na Zemi ich je päťtisíc, všetky rovnaké, v jedinej záhrade. Zložité povahy na jednom koreni, za ktoré sme zodpovední?

Pán Galán a líška
,,Pretože som do nej vložil sám seba, " povedal o líške Malý princ.
,,Pretože, keby ľudia toľko nepremýšľali, správali by sa ako opice," povedala o opici Pipi.
Áno, základné inštinkty ľudskej prirodzenosti sa zlievajú v jeden inštinkt, pochytiť ČAS.
Pretože iba v hmote môže existovať čas a v čase a priestore sa dejú veci, ktoré sú jedno. Pohyb hodinových ručičiek, hmýrenie sa čiernej zeme, ktorá sa čistí , pracuje a pohlcuje samú seba v nový inštinkt vône. Hrabivá a zvedavá opica sediaca na Pipinom pleci je vlastne zosobnená sloboda v správaní, obzerania sa po všetkých a po všetkom čo je očami a ušami viditeľné. Nemusí im rozumieť, stačí keď ich pojme a spracuje ako ich priateľ. Priateľ všetkých vecí, ľudí, samozrejme pokiaľ ako zviera nevycíti nečisté duše, z ktorých sa jej zježí srsť. Pán Galán je priateľ , ktorý sa nedá skrotiť tak ako líška Malého princa. Napriek času, počas ktorého sme ich oboch kŕmili a sadali si vedľa nich, nikdy si nimi nemôžme byť na sto percent istí a nikdy ich nebudeme môcť skrotiť na toľko aby sme sa nemuseli báť nečakaného uhryznutia, aj keď len výstražného.
,,Ľudia zabudli na túto pravdu", - povedala líška, ,,ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko , čo si skrotíš." Pán Galán sa nad touto pravdou pomrvil a zaškeril na Pipinom pleci a skočil si do postieľky pre bábiky. Napriek tomu, že sa hovorí, že opica je praotcom Tibeťanov má vo zvyku hompáľať sa na lustri a jazdiť na koni. V niektorých rozprávkach líška hrá úlohu falošnej a vypočítavej zvodkyne, ktorá vábi zblúdilcov do hlbokého lesa, kde ich potom zlé čarodejnice zjedia, začarujú, či premenia na kameň. Líška malého princa sa zjavila práve v tej chvíli, keď kreslič veľhadov ležal v tráve a plakal, pretože zistil, že nie je veľmi významným princom. Má len obyčajnú ružu, ktorých je na Zemi päťtisíc, tri malé sopky a jednu možno navždy vyhasnutú. Líška mu ponúkla priateľstvo, nie hru na začarovaný les. Možno v tom bolo trochu vypočítavosti, kto vie.

Pipine zlaté mince a zlatá koruna černošského kráľa vyzerajú ako zlaté vlasy Malého princa. Vládcov inkov v Peru pri uvedení na trón postrekovali zlatým prachom, odtiaľ pochádza aj názov El Dorado(pozlátení). Po smrti ich balzamovali ako deti slnka a posadili ich do chrámu na zlatý trón. Šťastie , zvon a mesiac je podľa mňa ešte zlatý. Srdce zvona burácajúceho opustené na mesiaci, ďaleko od ľudí. Žltá šatka , ktorú neustále nosí okolo krku. Apropo žltá sa stala anglickým synonymom strachu a zrady nielen preto, že sa spájala s bledou pokožkou, ale aj preto, lebo žltá bola odpradávna znakom choroby a taktiež zrady. Nuž každý si musí okolo krku nosiť hada aby nadobudol presvedčenie, že si ho vlastnými silami môže kedykoľvek sňať ako šatku so symbolickou farbou, na ktorej sa nedá stavať. Pipi má absolútny predpoklad na to aby sa stala kráľovnou všetkých mimozemských lampárov a všetkých pozemských cirkusov. Keby sme tých dvoch skamarátili Pipi by všetky dlážky poprášila cukrom a do cukrovej púšte by prstom kreslila svojho koňa v pôvodnej veľkosti s Malým princom na jeho chrbte. Predstava, že by sa títo dvaja stretli je povznášajúca a zároveň trochu mrazivá. Pipi by Malého princa stroskotanca zbožňovala ako to len ona vie a on by jej nemusel zháňať sklenený zvon aby ju ochránil pred vetrom. Ona je vietor. Niet sa čoho báť. Vietor dokáže urobiť 43 premetov každé ráno a odhryznúť veľký kus muchotrávky, a každý deň je šťastný. Priateľ líšok sa nemusí báť, keď vietor náhodou zaveje semienko baobabu na jeho malú planétu. Som presvedčená, že vo vnútri jeho obrovského kmeňa sa im bude veľkolepo nažívať. Budú piť kávičku, chodiť chrbtom do predu ako v Zadnej Indii po obvode stromu a spať s nohami na vankúši ako v Guatemale. Samozrejme, že psíček a mačička im prinesú k tej kávičke kúsok tej naozajstnej torty.

literatúra
_________________________________________________________________________________Astrid Lindgrenová: Pippi Dlhá Pančucha. Bratislava, Petit Press, 2008
Antoine de Saint- Exupéry: Malý princ. Martin, Mladé letá, 1986
Jack Tresidder: 1001 symbolov. Bratislava, Ikar, 2004